Sebavedomé polopravdy: ako vznikajú nebezpečné naratívy

Inteligencia nie je záruka odolnosti voči dezinformáciám

V posledných rokoch sledujeme fenomén, ktorý by sme kedysi považovali za paradox: aj inteligentní, vzdelaní a rešpektovaní ľudia dnes čoraz častejšie šíria polopravdy a nepodložené tvrdenia. A čo je horšie – robia to s takým presvedčením, že im uveria aj tí, ktorí sa inak považujú za kriticky zmýšľajúcich a skeptických.

Je to moment, v ktorom sa láme tradičná predstava o tom, kto vlastne podlieha dezinformáciám. Nie sú to len „neinformovaní“, ako sa často zjednodušene tvrdí. Niekedy sú to práve tí najvzdelanejší, ktorí vďaka svojej dôveryhodnosti spochybnia aj fakty overené rokmi výskumu.

Motivované uvažovanie: keď intelekt slúži egu

Výskumy z oblasti kognitívnej psychológie potvrdzujú, že samotná inteligencia pred dezinformáciami nechráni. Naopak – môže sa stať nástrojom na obhajobu už vytvorených presvedčení. Tento mechanizmus je známy ako motivované uvažovanie (motivated reasoning).

Keď má človek vytvorený názor, nepoužíva svoju logiku na hľadanie pravdy, ale na jej prispôsobenie svojmu svetonázoru. Dôkazy, ktoré nezapadajú do jeho mentálnej mapy, často vedome či podvedome ignoruje alebo spochybňuje. A vďaka svojmu intelektu a schopnosti argumentovať to dokáže podať tak presvedčivo, že znie dôveryhodnejšie než samotná realita.

Kritické myslenie ako nástroj manipulácie

Sociálne siete nám túto dynamiku ukazujú každý deň. Formulácie ako „Len sa pýtam“ alebo „Nie je náhoda, že…“ sú na prvý pohľad neškodné. V skutočnosti však vytvárajú priestor na manipuláciu a domýšľanie si príbehov, ktoré nemajú faktický základ.

Práve tým vznikajú nebezpečné naratívy – nie preto, že by boli podložené, ale preto, že sú sofistikovane zabalené, dobre odkomunikované a šírené s istotou, ktorá pôsobí presvedčivo. Vizuálne podané v atraktívnom dizajne, napísané v kultivovanom jazyku, podporené vzdelanou osobnosťou.

Problém teda neleží v nedostatku inteligencie, ale v jej smerovaní.
Ak je rozum použitý na potvrdenie toho, čomu chceme veriť, nie na hľadanie toho, čo je pravda, stáva sa z našej prednosti slabina.

Nestačí byť múdry. Treba byť zvedavý

V dnešnom informačnom pretlaku potrebujeme viac než len schopnosť analytického myslenia. Potrebujeme aj:

• zvedavosť – aby sme boli ochotní klásť otázky, aj keď sa odpovede nehodia do nášho obrazu,
• disciplínu pri overovaní zdrojov – pretože fakt nie je to isté ako názor,
• a najmä pokoru zmeniť svoj postoj, keď sa ukáže, že fakty hovoria niečo iné, než sme si mysleli.

Najväčšie riziko: sebavedomé, nie hlúpe

Najväčším rizikom pre spoločnosť dnes nie sú otvorené lži, ktoré sú ľahko odhaliteľné.
Sú to sebavedomé polopravdy, podané presvedčivo, inteligentne, no bez záujmu o overenie faktov.

A víťazstvo v diskusii neprichádza vtedy, keď presvedčíme druhých o svojej pravde.
Prichádza vtedy, keď sa necháme presvedčiť faktami – aj keď idú proti našim vlastným presvedčeniam.

Ako s tým súvisí komunikácia značiek?

V prostredí, kde aj múdre hlasy môžu nevedomky šíriť zavádzajúce obsahy, je mimoriadne dôležité, aby značky mali jasnú, premyslenú a faktami podloženú komunikačnú stratégiu. Práve preto sa v našej agentúre špecializujeme nielen na tvorbu obsahu, ale aj na profesionálne PR služby, správu sociálnych sietí, overovanie dát a aktívny boj proti dezinformáciám.

Pomáhame klientom nastavovať zrozumiteľnú a dôveryhodnú komunikáciu, ktorá odolá falošným naratívom a chráni reputáciu značky. V čase, keď sa komunikačné stratégie tvoria (aj ničia) v online priestore, je systematický prístup k PR nevyhnutnosťou.

Dezinformácie môžu poškodiť značku pomaly. Ale ak sa neriešia, môžu ju zničiť úplne.

Ak hľadáte partnera, ktorý vám pomôže komunikovať presvedčivo, strategicky a zároveň s dôrazom na dôveryhodnosť, ozvite sa nám. Pomôžeme vám zvládnuť výzvy dnešného informačného sveta – s rozumom, faktami a skúsenosťami.