Strach z nezamestnanosti kvôli umelej inteligencii? Trh práce sa zmení, nerobme však zbytočnú paniku
Generatívna umelá inteligencia (AI) už dnes nie je pre nikoho neznámym pojmom. Navyše, väčšina z nás ju (minimálne zo zvedavosti) už aj využila, pričom mnohí ju používame pravidelne. Jej rýchly vývoj a čoraz väčšia všestrannosť ju však už dávno dostali do role, v ktorej už rozhodne nie je odsúdená len na voľnočasovú zábavu. Práve naopak! Stala sa plnohodnotným parťákom zamestnancov v mnohých menších aj veľkých firmách a podáva im pomocnú ruku pri množstve pracovných úloh.
Mám rád čísla, preto teraz vytiahnem aj najnovší výskum Harvardu, ktorý to celé potvrdzuje. Ukazuje totiž, že dosah AI na produktivitu aj ziskovosť firiem môže byť oveľa väčší, ako sme si doteraz mysleli. Znie vám to až príliš lákavo na to, aby to nemalo žiaden povestný háčik?
- PRIESKUMY HOVORIA JASNOU REČOU! FIRMY TO S AI MYSLIA NAOZAJ VÁŽNE
Nebudem tu filozofovať a opäť rovno vytiahnem aktuálne čísla a štatistiky. Podľa prieskumu americkej konzultačnej firmy McKinsey už teraz generatívnu AI pri svojej práci aktívne využíva viac ako 25 % vrcholových manažérov. A verte, podľa aktuálnych meraní to bude v budúcnosti ešte zaujímavejšie! Až 40 % účastníkov prieskumu sa totiž vyjadrilo, že ich firmy plánujú do AI v dohľadnej dobe investovať oveľa viac. A to hlavne kvôli tomu, aký rýchly progres dnes dosahuje v učení sa. Navyše, spoločnosť PwC odhaduje, že globálne HDP vzrastie vďaka AI do roku 2030 až o pozoruhodných 14 %.
- VIAC AKO 20 % ZISKU PRE TZV. „AI HIGH PERFORMERS“
Počuli ste už o nich? Niektoré firmy sa do AI pustili naozaj naplno a využívajú ju pri podstatnej časti aktivít. V biznise im už dokonca bolo pridelené aj meno – tzv. „AI high performers“. Sú to pritom firmy, ktoré získavajú viac ako 20 % svojho zisku pred zdanením výhradne vďaka AI. Čo robia inak a v čom drieme tajomstvo ich úspechu?
Tak napríklad, tieto firmy implementujú AI do výrazne väčšieho množstva procesov ako ich konkurencia. Uplatňujú ju napríklad vo vývoji produktov či dokonca riadení dodávateľského reťazca. Zásadne odlišné bývajú aj ich firemné stratégie. Ako? Klasické firmy sa zameriavajú hlavne na „škrtanie“ nákladov a ich znižovanie. AI hight performers to však robia úplne naopak! Namiesto škrtania skôr hľadajú nové zdroje príjmov, ktoré by mohli dosiahnuť vďaka AI. Investujú do nej až päťkrát viac ako konkurenti, a to častokrát fungujúc na modeli pokus-omyl.
Napokon to, aký úspech tieto stratégie dosiahnu z dlhodobého hľadiska, ukáže len čas. Myslím si, že mimoriadne zaujímavé bude už len pozorovanie a teším sa na to, kam sa takéto firmy posunú o takých 5 či 10 rokov.
- AŽ O 25 % VYŠSIA PRODUKTIVITA PRÁCE VĎAKA AI
Vrátim sa ešte k výskumu z Harvardskej univerzity, ktorý som spomínal v úvode tohto blogu. Realizovaný bol na vzdelaných a skúsených zamestnancoch s ročným platom vyšším ako 250 000 dolárov, pričom na účely prieskumu boli rozdelení do 2 skupín. Kým jedna mala svoje úkony vykonávať bežne (spôsobom, akým to robili doteraz), druhá dostala asistenciu vo forme AI v systéme GPT-4 od OpenAI. Ako to dopadlo?
Výsledky boli viditeľné takmer ihneď! Konzultanti, ktorí využívali AI dokončili svoje zadania v priemere o 25 % rýchlejšie. Úlohy, ktorým sa venovali pritom boli naozaj rôznorodé, zamerané napríklad na kreativitu, analýzu, písanie či presviedčanie. Čo je však na tom celom ešte zaujímavejšie? Za mňa určite to, že AI nezvýšila len efektivitu ich práce, ale aj kvalitu samotných výstupov. A vôbec pritom nešlo o zanedbateľné rozdiely. Na základe rôznych metrík náhodných ľudských hodnotení až o viac ako 40 %! Napadá aj vás pri pohľade na tieto čísla jedna jednoduchá otázka, prečo to potom nerobia všetci?
- PREČO AI NA ŠKOLÁCH ZAKAZUJEME NAMIESTO TOHO, ABY SME NA ŇU MLADÝCH PRIPRAVOVALI?
Hmmm, čo myslíte? Podľa mňa ide v prvom rade asi o prístup. O AI totiž ešte stále veľa ľudí (áno, aj na vedúcich pozíciách vo firmách) nie je dostatočne informovaných, resp. ju považuje za akýsi trend, ktorý sa do pár rokov stratí. Stále by sme našli mnohé firmy, ktoré sú k AI skeptické či jej využívanie svojim zamestnancom zakazujú.
A čo školstvo? Prístup k AI na školách je rôzny, rozhodne však nie koordinovaný a systematický. Niektoré školy už k AI vydali základné usmernenia, iné sa zase tvária, že AI neexistuje. Ďalšie k nej zase pripravujú špeciálne dokumenty či konferencie a sú aj také školy, ktoré využívanie AI úplne zakázali.
Má však zmysel zakazovať niečo, čo budú podľa všetkého študenti vo svojich zamestnaniach potrebovať doslova ako soľ? To je na diskusiu. Už teraz je však jasné, že v budúcnosti budú nároky na ovládanie programov s AI na oveľa vyššej úrovni, ako je tomu dnes.
- STRAŠIAK MENOM NEZAMESTNANOSŤ
Čo AI urobí s trhom práce? Práve takéto obavy sú pre mnohé firmy dôvodom, prečo sa AI vyhýbajú doslova oblúkom. Jasné, sú sčasti pochopiteľné. Veď predsa, od priemyselnej revolúcie sme v takejto situácii ako ľudstvo azda po prvýkrát. Teda, aby som bol presnejší, niektorí experti označujú príchod AI ako hlavný činiteľ štvrtej priemyselnej revolúcie. Jej nástup pritom môže byť oveľa rýchlejší, ako tomu bolo pri zavádzaní prvých priemyselných strojov, ktoré nahradili ľudských pracovníkov.
Spomeňte si napríklad na to, ako rýchlo dokázal ChatGPT získať prvých 100 miliónov užívateľov. A to mu na to stačilo len rekordných 60 dní! A to si vezmite, že dnes ju aspoň raz mesačne navštívi neuveriteľných 1,5 miliardy unikátnych užívateľov.
No tak čo teda, myslíte si, že AI zvýši nezamestnanosť? Experti odhadujú, že umelej inteligencii môže v najbližších dekádach za obeť padnúť možno až polovica pracovných pozícií v Európe či USA. Navyše, už na Svetovom ekonomickom fóru, ktoré sa konalo v roku 2020, zaznel predpoklad, že AI do konca roku 2025 zoberie celosvetovo prácu takmer 85 miliónom ľudí. Neľakajme sa však zbytočne, panika nie je na mieste. Okrem toho totiž odznel aj druhý predpoklad. A tým bolo, že vďaka AI bude vytvorených takmer 100 miliónov nových pozícií. Stále tak budeme ťahať za ten dlhší koniec.
- TREBA NÁJSŤ ROVNOVÁHU (A NA SLOVENSKU AJ FINANCIE K TOMU)
Ako CEO slovenskej firmy InoCloud, v ktorej sa venujeme práve AI, si myslím, že toto celé bude hlavne o hľadaní rovnováhy. Rovnováhy medzi zvyšovaním zisku firiem a udržiavaním zdravého pracovného trhu, rovnováhy medzi zánikom nahraditeľných pracovných pozícií a vznikom tých nových či rovnováhy medzi rýchlosťou vývoja a jeho bezpečnosťou.
Dovolím si však tvrdiť, že pre Slovensko bude najväčšou výzvou práve dobiehanie už rozbehnutého vlaku s ostatnými krajinami a hľadanie financií na jej vývin. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
