AI mení televíznu tvorbu. Najväčší priestor má v seriáloch, zábave a vizuálnej produkcii
AI mení televíznu tvorbu. Najväčší priestor má v seriáloch, zábave a vizuálnej produkcii
- Umelá inteligencia prináša televíziám nové možnosti najmä v kreatívnej produkcii, zábave a hranej tvorbe.
- Vizuálne scény, digitálni avatari, voiceovery či práca s archívom vznikajú rýchlejšie a efektívnejšie než v minulosti.
- V spravodajstve zostáva rozhodujúca redakčná zodpovednosť, overovanie faktov a ľudská kontrola.
Umelá inteligencia už nie je technológiou budúcnosti, ale súčasťou každodennej práce televízií. Najväčší priestor dnes nachádza najmä tam, kde má kreativita voľnejšie ruky – čiže v seriáloch, zábavných formátoch, upútavkách, vizuálnych efektoch či digitálnych formátoch určených pre sociálne siete.
Pre televízie tak predstavuje AI výrazného pomocníka. Umožňuje im tvoriť rýchlejšie, efektívnejšie
a v niektorých prípadoch aj vizuálne odvážnejšie než v minulosti. Scény alebo formáty, ktoré by boli ešte donedávna technicky náročné, časovo zdĺhavé alebo finančne takmer nedostupné, dnes dokážu vznikať aj vďaka nástrojom umelej inteligencie. Najmä v hranej tvorbe a zábave sa tak otvára priestor na experimenty, ktoré posúvajú televízny obsah k vyššej vizuálnej úrovni.
Nový priestor pre kreatívu a zábavu
Členovia Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska, ktorými sú televízie Markíza, JOJ a ta3, využívajú AI
od generovania vizuálov cez technické procesy až po nové formy komunikácie s divákmi. V prípade seriálov či zábavných formátov môže byť umelá inteligencia nástrojom, ktorý televíziám umožní realizovať aj ambicióznejšie nápady a scény.
„Vďaka AI si mohli diváci napríklad pozrieť v seriáli Dunaj, k vašim službám scénu bombardovania Bratislavy, ktorá by bez umelej inteligencie nevznikla. Rovnako sme ju využili aj pri výrobe špeciálnej historickej upútavky na tanečnú show Let´s Dance zasadenú do rímskeho Kolosea,“ približuje Štefan Frimmer, manažér korporátnej komunikácie a korporátnych záležitostí skupiny Markíza. Okrem toho využívajú umelú inteligenciu v televízii podľa neho aj pri tvorbe kreatívnych konceptov, vizuálov, scenárov či personalizovaných newsletterov
pre zákazníkov platformy Voyo.
Výrazný priestor vidia súkromní vysielatelia aj v generovaní vizuálov, práci s hlasom či v digitálnych postavách. JOJ Group využíva AI napríklad pri tvorbe textového obsahu, kontrole textov, príprave upútaviek, ale aj
pri klonovaní hlasu a voiceoveroch vo vybraných reláciách. „Čo sa týka vizuálnej tvorby, často používame ilustračné fotografie a videá, ktoré boli vygenerované pomocou AI. Veľmi rýchlo tak vieme vytvoriť krásne vizuály a nie len jednoduchú 2D animáciu,“ hovorí Samuel Barcaj, vedúci AI oddelenia JOJ Group.
JOJ zároveň experimentuje aj s digitálnymi avatarmi. Po virtuálnom Adamovi, ktorý vlani moderoval svetový šampionát v hokeji, sa tento rok na obrazovkách objavila avatarka Ruby prezentujúca obsah relácie Topstar
na sociálnej sieti Instagram. „Ruby nie je len marketingový nástroj, ktorý odmoderuje tému podľa scenára. Ide o zábavu, ktorú sme chceli divákom priniesť. Ruby sme chceli dať život a vlastné názory, no stále je to AI, ktorá môže urobiť čokoľvek, a práve niektoré nelogické rozhodnutia ľudí, veríme, že pobavia,“ priblížil Samuel Barcaj, vedúci AI oddelenia JOJ Group.
V spravodajstve rozhoduje dôvera
Popri kreatívnom rozmere televízie zdôrazňujú aj hranice, ktoré musí využívanie AI rešpektovať. Najmä
v spravodajstve a publicistike nejde len o rýchlosť výroby obsahu, ale predovšetkým o dôveryhodnosť, kontext a zodpovednosť za odvysielané informácie.
„AI síce dokáže zefektívniť prácu a mení spôsob tvorby v médiách, no nenahrádza redakčný úsudok
a zodpovednosť,“ zdôrazňuje Natália Petkáčová, riaditeľka komunikácie a strategického rozvoja ta3.
Súkromní televízni vysielatelia sa zhodujú, že technológia môže pomôcť s dátami, distribúciou, odporúčaniami obsahu, technickými procesmi či internými nástrojmi, no v spravodajstve musí rozhodujúca úloha zostať
na redakcii.
„Umelá inteligencia nerozumie spoločenskému kontextu, nenesie reputačné riziko a tiež nedokáže rozhodnúť, čo je verejne relevantné a čo nie. Preto môže byť pomocníkom, ale nikdy nie editorom ani autorom rozhodnutí,“ hovorí Frimmer z Markízy.
Televízie si udržiavajú profesionálne editorské štandardy a v čase, keď mediálny priestor čoraz viac formujú algoritmy, zohrávajú ešte dôležitejšiu úlohu pri overovaní faktov a zasadzovaní informácií do kontextu. Práve tým sa odlišujú od iných informačných platforiem a posilňujú svoju autoritu aj dôveryhodnosť v digitálnom prostredí.
„Obsah spravodajstva budú vždy vytvárať ľudia. Redaktor si môže pri tvorbe pomôcť nástrojmi AI, ale to, čo povie v reportáži, je jeho vizitka a podpis. Autentickosť a dôveryhodnosť sú tie najpodstatnejšie hodnoty, ktoré stroje nedokážu nahradiť,“ prízvukuje Barcaj z JOJ Group.
Televízie združené v ATVS tak ukazujú, že umelá inteligencia výrazne zrýchľuje produkciu a otvára nové možnosti v kreatíve, seriáloch, zábave aj technickom spracovaní obsahu. Zároveň však zvyšuje hodnotu toho, čo sama nedokáže nahradiť – dôveru, kontext, overovanie faktov, redakčné rozhodnutie a jasnú zodpovednosť za obsah. Práve v tom zostáva úloha profesionálnych televízií v čase umelej inteligencie nenahraditeľná.
