Slovenská kultúrna identita sa dnes neformujev múzeách, ale v obývačkách
Slovenská kultúrna identita sa dnes neformuje
v múzeách, ale v obývačkách
- Pôvodná televízna tvorba je jedným z najsilnejších nositeľov jazyka, hodnôt a spoločnej pamäti.
- Slováci trávia pri televízii v priemere 3 hodiny a 44 minút denne, čím patria v regióne k nadpriemeru.
- Súkromné televízie združené v ATVS dlhodobo stavajú svoju stratégiu na domácom obsahu, čím primárne konkurujú globálnym platformám.
Slovenská kultúrna identita dnes nevzniká len v učebniciach dejepisu či na folklórnych podujatiach. Formuje sa pravidelne v obývačkách pri domácich seriáloch a filmoch, ktoré sledujú státisíce divákov naraz. Súkromné televízie Markíza a Joj združené v Asociácii televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) dlhodobo pracujú
s vedomím, že práve pravidelný kontakt s pôvodnou tvorbou vytvára spoločný jazyk, hodnoty aj obraz spoločnosti naprieč generáciami, a preto na nej systematicky stavajú.
„Televízia je stále jedným z mála médií, ktoré dokážu v rovnakom čase spojiť masy divákov naprieč regiónmi aj generáciami. Keď diváci sledujú príbehy odohrávajúce sa v známom prostredí a v slovenskom jazyku, vzniká prirodzený pocit spolupatričnosti,“ hovorí programová riaditeľka skupiny Markíza Silvia Majeská.
Domáce seriály dnes plnia podobnú funkciu, akú mali kedysi ľudové rozprávania. Nastavujú obraz každodennosti a ukotvujú hodnoty ako rodina, solidarita, odvaha či zodpovednosť, pričom ich prenášajú
do súčasného kontextu.
Zrkadlo aj laboratórium spoločnosti
Domáca televízna tvorba spoločnosť nielen odráža, ale aj ju formuje. Do hlavného vysielacieho času sa pritom aktuálne dostávajú témy, ktoré boli ešte pred pár rokmi na okraji verejnej diskusie, ako duševné zdravie, domáce násilie, závislosti, generačné konflikty, osamelosť, tlak na výkon, témy bezpečia či sociálna neistota. Televízie pravidelne pri príprave lokálnej produkcie spolupracujú s odborníkmi od psychológov až
po historikov, s ktorými konzultujú obsah, tón i jazyk postáv.
„Televízna tvorba interpretuje realitu okolo nás a zároveň ju do istej miery ovplyvňuje. Ukazuje vzorce správania, čo považujeme za normálne a čo už nie. Práve preto je dôležité, aby bola zodpovedná a citlivá,“ vysvetľuje marketingová riaditeľka Joj Group Ivana Semjanová.
Pôvodná produkcia má zároveň jasný ekonomický rozmer. „Každý seriál či film znamená prácu pre desiatky až stovky profesionálov od scenáristov, režisérov a hercov až po technické štáby, maskérov, kostymérov či lokálnych dodávateľov služieb a podporuje rozvoj kreatívneho priemyslu na Slovensku. Je to programová, kultúrna aj ekonomická investícia,“ spresňuje výrobná riaditeľka skupiny Markíza Alexandra Dubovská.
Takmer štyri hodiny denne
Dáta potvrdzujú, že televízia si na Slovensku udržiava výnimočne silnú pozíciu. Podľa analýzy spoločnosti Atmedia trávili Slováci vo veku 12+ minulý rok sledovaním televízie v priemere 3 hodiny a 44 minút denne.
V rámci krajín V4 ide o európsky nadpriemer. Pre porovnanie, v Maďarsku presahuje denná sledovanosť päť hodín, v Poľsku štyri a pol hodiny a v Česku tri a pol hodiny.
V kontraste so severnou Európou, kde sa televízne publikum pohybuje na úrovni jednej až dvoch hodín denne, ide o výrazne vyššie čísla. Televízia v našom regióne tak zostáva každodenným médiom s masovým zásahom
a vysokou mierou dôvery.
„Je preto dôležité, aby pôvodná tvorba prinášala divákom pocit, že to, čo sledujú, je o nich a ich životoch. Autenticita a blízkosť tém sú dnes rozhodujúce,“ zdôrazňuje marketingová riaditeľka Joj Group Ivana Semjanová.
Spoločný kultúrny priestor v rozdelenej dobe
V praxi sa zároveň ukazuje, že v ére globálnych platforiem a individualizovanej konzumácie obsahu, televízia
a online nesúperia, ale dopĺňajú sa. Streamovacie platformy umožňujú divákom ponoriť sa do obsahu kedykoľvek. Lineárna televízia však zostáva priestorom spoločného zážitku a je nenahraditeľná najmä pri premiérach, finále seriálov, športových prenosoch, aktuálnom spravodajstve, ale aj víkendových rodinných večeroch.
Televízia tak zostáva jedným z posledných spoločných kultúrnych priestorov, kde sa stretávajú rôzne generácie, názory aj regióny. Úspech a vysoká sledovanosť domácich projektov to potvrdzuje. Na obrazovkách televízie Markíza aktuálne dominujú dobové seriály Sľub či Dunaj, k vašim službám, ktoré posilňujú kolektívnu pamäť a pracujú s historickými paralelami. Medzi mimoriadne úspešné seriály z dielne trhovej jednotky patrili aj Oteckovia, Horná Dolná, dramatická séria Vina, či aktuálne Pán profesor. Televízia JOJ dlhodobo boduje
s pôvodnými seriálmi a formátmi zo súčasnosti, ktoré prinášajú silné emócie, rozpoznateľné prostredie a blízky jazyk. Divácke sympatie si získali predovšetkým seriály Panelák, Divoké kone, Naši, 1890, Za sklom, Iveta, Slovania, Miki, Nemocnica, Kriminálnka Kraj či Neuer.
Pre televízie združené v ATVS tak pôvodná tvorba nie je len programovým pilierom. Je strategickou investíciou do kultúrnej identity krajiny, kde sa diváci stále dokáže stretnúť pri rovnakom príbehu.
